oddelene

Na jednom brehu stojím ja,

rozmýšľam a váham.

Chceli sme ísť do raja,

teraz ťa tam ťahám.

Ty stojíš presne oproti,

chrbtom otočený,

nekráčaš mi v ústrety,

si niečím oslepený.

Bojím sa ísť ďalej sama,

cestu nespoznávam,

cítim sa aj nevítaná

a nepokojne spávam.

Premýšľam a spomínam.

Už ti niečo bráni.

Bola brána dokorán,

dnes si za bránami.

Kľúč máš stále odložený,

tak ho nehádž do vody,

ty sa necíť odsúdený,

to sú iba náhody.

Desím sa ťa, tvojich činov,

vyslovené raní ma.

Viem, že vôbec nie si s inou,

no stále je to jej vina.