„Život je mozaika zložená z rôznofarebných detailov.“

Autor: Kamila Kabátová | 14.12.2014 o 12:05 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  348x

Život. Čo je to vlastne? Má určený smer? Cieľ? Existuje osud? Každý má dané poslanie? Sú len určití ľudia, ktorí majú poslanie a iní nie? Ako je to?

Existujú stovky podobných otázok. Existujú aj odpovede? Niekto bol daný na tento svet, aby pomáhal druhým. Niekomu je určené, aby mu pomáhali. Tu ale neexistuje rovnováha. A tým sa mi ponúka otázka, či má človek len jeden život. Čo ak v tomto živote mám byť ten, komu je pomáhané, aby som v tom ďalšom bol ja ten, kto pomáha? To by znamenalo priznať, že človek je len maličká bodka v celkovom obraze. Že človek je tvor ovládaný vopred stanoveným presným plánom. Čo ak nazrieme do tejto hĺbky? Stratíme sa v tme? Alebo len získame nový pohľad na svet, na staré situácie a stane sa z nás niekto iný? Možno človek, ktorý sa nerozčúli pri drzom šoférovi v autobuse, je práve ten, kto vie viac. Nechápe zmysel hnevať sa nad takýmito vecami. Vidí zmysel dôležitosti práve v tóne ľudského hlasu, v jeho pohľade. Vie, že za každým naším krokom, stojí rad následností odvíjajúcich sa od nášho každodenného konania. Možno práve človek, na ktorého môžete kričať a on sa na vás nerozkričí späť, je ten, kto vie viac. Uvedomili sme si niekedy hĺbku našich činov? Našich slov? A bolesť, ktorú slová dokážu spôsobiť? Nielen slová samotné, ale mieru bolesti určuje práve už spomínaný tón v hlase. Ako by sme sa cítili, byť v pozícii prijímateľa? Tak si preto rozmyslime dvakrát, akým tónom povieme akú informáciu. Byť zraneným nie je len vecou ostrých predmetov, ale aj slov a činov.

 

„Človek robí chyby, preto sa na ceruzku dáva guma.“

~ Lenny (The Simpsons)

 

Prvý krok je, uvedomiť si váhu svojich slov a činov.

Druhý, vnímať toho druhého ako seba.

 

A tie ďalšie kroky už prídu samé. Len treba pochopiť, že človek má city, v akomkoľvek veku. Ľudská duša znesie všetko, ale všetko tam nechá svoj odtlačok. Či už farebný, alebo čierny. Čo hovorím druhému, už nezoberiem späť.

 

Ani zašitá diera už nevyzerá tak úžasne, ako nové tričko. Myslíte si, že zošitá a polepená duša áno?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?