Život študenta

Autor: Kamila Kabátová | 14.3.2015 o 23:32 | (upravené 15.3.2015 o 12:08) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  1169x

Čo je v živote ľahké dosiahnuť, je samozrejme prchavé, prípadne málo dôležité. Tie významné veci, ktoré nás naozaj napĺňajú, sú náročné a je za nimi veľa úsilia, ale stojí to za to. Človek, ktorý sa chváli svojou prácou, určite dokopy nič náročné nerobí, prípadné nerobí vôbec nič. Taký, o ktorom viete, alebo tušíte, že je v nejakej organizácií, má nejaké záujmy, ale vlastne nedokážete povedať, čo skutočne robí, tak taký naozaj niečo robí. Ostane za ním nejaký dôkaz, hmatateľný, alebo nehmatateľný. Toto sa deje všade. Veľké reči, žiadne činy. Včielky mlčia a pritom sa každý deň narobia.

Obzvlášť študent, ktorý naozaj na niečom „maká“ popri svojom štúdiu a nie je za to platený, bude o svojich záujmoch, koníčkoch, práci mlčať, alebo hovoriť veľmi málo, prípadne len s ľuďmi, ktorých sa to týka. Už je sám unavený zo svojej činnosti, nepotrebuje o nej ešte aj hovoriť. Keby sme sa reálne pozreli na takého študenta, asi by mnohí z nás ostali prekvapení, čo všetko stíha, čomu sa venuje, čo dokázal a pritom je študent. Potom by sme sa prestali oháňať vetou: „Si len študent, veď máš čas.“ Prosím vás, dajte mi ten čas a stihnem ešte viac.

Môj život, život študenta, nie je len o škole, o štúdiu. Existuje nespočetné množstvo študentských organizácií (ako už z pomenovania vyplýva, ich členom môže byť jedine študent). V jednej takej som členom aj ja. Naša organizácia je najväčšia študentská organizácia a pritom o nej veľa ľudí nevie. Možno nechcú vedieť, možno nerozumejú, alebo sa jednoducho nezaujímajú. Ale čo všetci bezpečne vedia je, že študenti nemajú čas na školu, pretože sa flákajú po nociach po baroch, po párty a cez deň dospávajú. Ľudia, zobuďme sa a otvorme si oči. Študent je neskutočne prepracovaný tvor so zabudovaným vlastným generátorom. Cez deň chodí do školy, po večeroch sa venuje záujmovým činnostiam, po nociach píše seminárne práce, prípadne pripravuje niečo do svojej študentskej organizácie, v ktorej pôsobí, spí (ak sa mu podarí) dve, tri hodiny a ráno zase ide do školy, v ktorej je, samozrejme unavený, ale funguje, vníma, zapisuje, je aktívny, aj keď rozmýšľa nad tým, čo ešte by mohol dorobiť, čo musí navrhnúť kolegom z organizácie, za kým musí ísť, komu musí napísať, s kým sa má stretnúť. Potom odchádza zo školy, možno sa aj naobeduje, ak má nejaké stretnutie, s ktorým ten obed môže spojiť a ponáhľa sa pracovať na činnosti pre jeho organizáciu. Tam sa samozrejme dozvie, že niečo nie je v poriadku, niekto sa sťažoval, treba ísť za riaditeľom internátu, alebo za nejakým docentom, doktorom, či profesorom, program sa posúva, na vlastnú izbu sa dostáva neskoro v noci, kedy si unavený nemôže dovoliť ľahnúť, pretože na druhý deň má odovzdať ďalšiu prácu do školy, ale bohužiaľ, okolo tretej ráno zaspáva na klávesnici svojho počítača a zobúdza sa ráno, za zvuku svojho budíka s vedomím, že prácu nemá, nemôže ju odovzdať a samozrejme nestihol vyriešiť včerajšie záležitosti, oblečie sa, pobalí a uteká opäť raz do školy. Keď nastane piatok, tak si naivne myslí, že sa dosýta vyspí a cez víkend dobehne všetky práce, ale stretne svojich priateľov, ktorí mu samozrejme vyčítajú, že sa im vyhýba, nekomunikuje s nimi, a tak je nútený ísť si s nimi večer sadnúť na nejakú tú kofolu, či pivo. Na začiatku tohto skvelého večera takýto študent obyčajne zaspí na stole, ako sa hovorí na supermana, čo u okoloidúcich vyvolá dojem, že je neskutočne opitý, či sa nehanbí, veď študuje za učiteľa/psychológa/právnika, atď. Keď v sobotu poobede vstane, nevyspatý, tak si uvedomí, že nič nestihol, kamaráti sa nehnevali, lebo sa vraj opil a potom sa s nimi nebavil, rodičia sú urazení, lebo domov neprišiel, ale opiť sa vedel a telefón ráno samozrejme nebral (keď mu o siedmej ráno volala mama s otázkou, ako sa má a čo robí). Rozhodne sa, že si urobí deň pre seba, poriadne sa vyspí, pozrie si nejaký film a bude pracovať v nedeľu. Vtedy si ale naplno uvedomí, že nemá šancu to stihnúť v normálnom čase, a teda ide spať okolo tretej ráno, v pondelok mešká do školy, a takto sa týždeň opakuje.

Napriek tomu, že spí pár hodín denne (pri všetkom šťastí a dobrej konštelácií hviezd), stará sa o zahraničných študentov, ktorým niekedy musí podávať vreckovky pri soplíčku a vodiť ich za ručičku do školy, s pokorou na tvári počúva, ako na neho učiteľ kričí, že je nezodpovedný a nevie nič iné, iba sa opíjať každý večer a tiež s povzdychom počúva, ako mu mama vyčíta, že zase neprišiel na víkend domov, a to je určite preto, lebo sa opil a nebol schopný cestovať.

Za vzorový príklad študenta som si zobrala člena Erasmus Student Network (ESN). Keby sme ho skúmali do hĺbky, zistili by sme, že univerzita by bez neho možno nemala žiadnych zahraničných študentov (z toho vyplývajú financie), a ak by mala, tak by určite boli vyhostení, pretože by s nimi nikto nešiel na cudzineckú políciu vystáť štvorhodinový rad, aby dostal víza, nikto by im do systému nenahodil rozvrh, ktorý je v slovenčine, nikto by po nich nešiel na letisko, na ktorom sa samozrejme stratili, nikto by im neukázal, ako sa majú dostať do školy, nikto by ... a mnohé iné veci, ktoré takýto študent robí.

Prečo vám nepovedal, čo všetko robí? Veď to robí pre univerzitu, to by ste mu ospravedlnili, však? Pretože niečo naozaj robí a nemá potrebu sa tým chváliť. 

Aj taký môže byť život študenta, hlavne ak chce byť aktívny, nehádžte všetkých do jedného vreca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?